Zoran Bartek o prvom stretnutí s Transcontinental Race
Pokiaľ sa trochu zaujímate o diaľkovú cyklistiku, vytrvalostné športy alebo bikepacking, určite vám neunikol TCR, teda Transcontinental Race. Než sa tohto fenoménu zúčastnil náš kamarát Zoran Bartek, jeho prvé stretnutie s týmto dobrodružstvom bolo príjemne náhodné.
"Áno, vezmite si pumpičku a pokojne si to nafúknite vonku. Určite patríte k tým pretekom, ktoré tadiaľ prechádzajú, že áno? hovorí majiteľ cyklo obchodu v chorvátskom mestečku Pakrac. ... „Nie, my sme len vyrazili na výlet z Bratislavy do Sarajeva. Bývame v Prahe, ale napadla nám táto cesta, pretože máme v Maďarsku kamarátov a Balkán máme radi."
To bolo naše prvé stretnutie s niečím zvláštnym, čo nás neskôr úplne dostalo. Hneď nám začali napadať logické otázky. Aký pretek sa tu ide a na čo sa nás pýtal? Veď máme predsa staršie oceľové bicykle s bowdenmi vedenými zvrchu, radením na ráme a na tom rôzne požičané bikepackingové tašky. Nie sú to žiadne pretekárske špeciály. Nechali sme to tak a po niekoľkých dňoch oslávili koniec cesty v Sarajeve. Potom už len rozlúčka a každý si opäť išiel svojou cestou.

Takto vyzerala výbava na fantastický Transcontinental Race. Štvorica brašien, do ktorých zabalíte úplne všetko. Miesta je tam práve dosť, pretože pri takej porcii kilometrov jednoducho zvážite každú vec. V tom čase sme nepoznali takmer nič iné než produkty tejto značky alebo Alpkitu.
"Prvá prihláška nevyšla. Je tam celkom zložitý prihlasovací formulár a je nutné popísať svoje „cyklistické“ CV. O rok neskôr, na druhý pokus, to už vyšlo. Asi pomohla tá naša cesta z Prahy do Santiaga v Španielsku, že si nás tento rok vybrali, premýšľame nahlas, keď oslavujeme, že sme in!"

"Stojíme na štartovej čiare v Burgase. Čaká nás vyše 200 km denne, smerujeme do Álp, potom snáď cez Francúzsko do Brestu. Cieľ je v nedohľadne. Obaja sme po ľahkých zraneniach, ale odhodlaní sa s tým popasovať. Prvých pár kilometrov ideme spoločne v neutrálnej zóne, podobne ako to niekedy býva na veľkých pretekoch. Potom sa ale pelotón rozbehne a začína naša prvá skúsenosť s The Transcontinental Race."
Preteky sme nedokončili, vzdali sme to asi v polovici, ale sme nakazení a je to obsesia. Jedného dňa sa tam zase musíme vrátiť. Ešte toho viac najazdiť, lepšie sa pripraviť a skúsiť to znovu. Toto musíme zvládnuť a dokázať. Ako povedal Tomáš Svoboda z Brna, ktorý pretek dokončil ako posledný pretekár v limite: „Všetkým to doporučujem, objavíte sami seba a zistíte, že dokážete veci, ktoré by ste si v živote nemysleli, že by boli možné."
________________________
Čo je Transcontinental Race?
Trancontinental Race sú pravdepodobne najznámejšie bikepackingové diaľkové preteky naprieč Európou. Každý rok pripravia usporiadatelia unikátnu trasu v dĺžke okolo 400 km, križujúci veľké mestá aj zapadnuté kúty krajiny. Pretekári idú bez cudzej pomoci, s kompletným vybavením si sami volia svoj denný nájazd kilometrov, rozhodujú kde a ako budú spať.

























































































